Európa rozdelila ďalších 2,5 miliardy na energetiku. Slovensko nedostalo nič. Prečo?

Začiatkom júla oznámili Európska komisia a Európska investičná banka novú tranžu z Modernizačného fondu: 51 investičných návrhov v jedenástich krajinách, spolu približne 2,5 miliardy eur.¹

Toto ale nie je príbeh „Brusel dal Čechom a nám nie". Dôvod je konkrétny: v tomto kole sme nepredložili investičný návrh. Nárok na Modernizačný fond máme a už sme z neho čerpali. Oveľa zaujímavejšia otázka teda znie: prečo sa peniaze, ktoré máme k dispozícii, dostávajú do reálnych projektov tak pomaly?

Prečo Slovensko v poslednom kole nedostalo peniaze?

Slovensko v prvom kole 2026 nepredložilo investičný návrh do Modernizačného fondu. Nárok na fond si pritom zachováva a v minulosti z neho čerpalo. Úzkym miestom je rýchlosť, s akou sa už pridelené peniaze menia na postavené projekty.

Odkiaľ tie peniaze pochádzajú

Európsky systém emisných povoleniek (EU ETS) dáva vybraným sektorom limit emisií. Firmy za svoje emisie odovzdávajú povolenky, časť z nich sa draží a v aukciách vznikajú verejné peniaze. V roku 2025 to bolo viac než 43 miliárd eur, z toho približne 24 miliárd išlo priamo štátom.²

Presne vymedzené množstvo povoleniek financuje Modernizačný fond, nástroj na modernizáciu energetiky v trinástich členských štátoch vrátane Slovenska a Česka. Od svojho spustenia v roku 2021 podporil investície približne za 23,2 miliardy eur.¹ Peniaze z povoleniek sa teda nevracajú firmám ako refundácia. Časť hodnoty, ktorá pri cene uhlíka vzniká, sa premieňa na kapitál pre transformáciu energetiky.

Nárok Slovensko má

Slovensko je plnohodnotným príjemcom Modernizačného fondu. Fond nefunguje ako automatická obálka, z ktorej každý rok príde stanovená suma bez ohľadu na aktivitu. Nárok na fond ešte neznamená postavený projekt. Medzi tým je celý reťazec: národný investičný návrh → schválenie → prevod peňazí → výzva alebo schéma → projekt prijímateľa → zazmluvnenie → realizácia. Na každom kroku môže vzniknúť sklz.

Slovensko túto cestu prešlo viackrát. Získalo podporu na modernizáciu teplárenstva, kogenerácie a distribučných sietí, v roku 2022 potvrdilo veľkú schému na priemyselnú dekarbonizáciu (rádovo 350 miliónov eur) a v roku 2026 otvorilo výzvu na energetickú efektívnosť podnikov s alokáciou 150 miliónov eur, z čoho 120 miliónov smeruje do priemyselnej výroby.⁴

Najväčší rozdiel vidno medzi pridelením a realizáciou

Slovenský problém nie je v tom, koľko peňazí nám Európa pridelí. Dôležitejšie je, ako rýchlo ich dokážeme premeniť na postavené energetické projekty. A práve tu je jedno číslo, ktoré stojí za pozornosť.

Podľa hodnotenia Európskej komisie bolo ku koncu roka 2024 konečným prijímateľom na Slovensku vyplatených približne 4 % prostriedkov, ktoré už EIB previedla krajine. V Česku to bolo približne 26 %.³

Toto číslo vyjadruje podiel už prevedených peňazí, ktoré sa dostali ku konečným prijímateľom. Celkový nárok krajiny na fond je iná veličina.

Rovnakú medzeru vidno aj inde v EÚ. Ku koncu 2024 bolo v celom fonde konečným prijímateľom vyplatených približne 11 % prostriedkov prevedených EIB a dokončené bolo približne jedno percento investícií.³ Pri miliardových tlačových správach preto treba rozlišovať tri veci: schválené peniaze, zazmluvnené peniaze a postavenú infraštruktúru. Sú to tri rôzne veci.

Čo robí Česko inak

Vyššia česká suma sama o sebe nie je dôkazom lepšieho čerpania. Česko má už zo samotného nastavenia fondu približne 3,5-krát väčší balík povoleniek. Zaujímavejší je spôsob práce.

Česko postavilo veľké, tematicky zamerané a opakujúce sa národné programy: samostatný program pre dekarbonizáciu teplárenstva, program pre strešné fotovoltiky v obciach a program pre energetickú efektívnosť priemyslu. Podľa hodnotenia Komisie malo Česko k polovici 2025 indikatívne rozdelený celý svoj objem fondu.³ Má teda zásobník projektov a jasnú predstavu, kam budú ďalšie výnosy smerovať.

V porovnaní s českým modelom pôsobí slovenská podpora menej koncentrovane do veľkých opakujúcich sa programov; ide skôr cez menšie výzvy Environmentálneho fondu pod Ministerstvom životného prostredia a v poslednom cykle Slovensko nemalo nové schválené projekty. Dáta však samy osebe nedokazujú, že práve toto je dôvod rozdielu 26 % oproti 4 %. Rozdiel môže ovplyvňovať aj vek a typ projektov. Presnú príčinu, prečo Slovensko v júlovom kole nepredložilo návrh, verejné zdroje detailne nerozpisujú. Komisia ako typické brzdy pomalšej implementácie uvádza slabšiu administratívnu kapacitu, zložité procedúry, neskoré výzvy, prieťahy v povoľovaní a obstarávaní a nezrelý zásobník projektov.³

Čo by Slovensko mohlo zmeniť

Riešením nie je „firmy nech si lepšie podajú žiadosť". Veľká časť problému vzniká skôr, než sa firma vôbec môže o podporu uchádzať. Z dát a z problémov, ktoré identifikovala Komisia, vyplývajú štyri praktické oblasti:

• Predvídateľnejší pipeline výziev. Príprava väčšieho projektu (BESS, rekonštrukcia energetiky závodu, kombinácia FVE + úložisko + riadenie) trvá mesiace. Keď sa podmienky objavia až tesne pred výzvou, kvalitné projekty jednoducho nie sú pripravené.
• Menej technologicky izolovaných schém. Ekonomicky dobrý projekt býva kombináciou úspor, FVE, batérie, riadenia spotreby a flexibility. Podpora má umožniť optimalizovať celý energetický systém prevádzky, nie tlačiť firmu kúpiť technológiu preto, že práve na ňu existuje dotácia.
• Širší zásobník pripravených projektov. Štát potrebuje projekty, ktoré sú technicky aj ekonomicky pripravené na rýchle predloženie. Tu majú úlohu aj firmy: audit, dáta o spotrebe, štúdia uskutočniteľnosti a ekonomický model majú byť hotové pred otvorením výzvy.
• Merať výsledok, nie pridelené milióny. Úspechom nie je tlačová správa o schválených 150 miliónoch. Výsledkom je fungujúca batéria, zmodernizovaná sieť, nižšia spotreba závodu alebo dekarbonizované teplárenstvo. Užitočné je sledovať čas od pridelenia po spustenie a potom reálne energetické a emisné výsledky.

Pohľad RKS

Firma, ktorá až po vyhlásení dotácie začne zisťovať svoju štvrťhodinovú spotrebu, kapacitu pripojenia, potenciál fotovoltiky, vhodnú veľkosť batérie a návratnosť projektu, stráca čas. Príprava dobrého projektu trvá mesiace a výzvy majú krátke okná.

Firma, ktorá má tieto veci pripravené, môže urobiť dve veci: projekt realizovať, keď dáva ekonomický zmysel aj bez podpory, alebo využiť podporu na výrazné zlepšenie jeho ekonomiky, keď sa vhodná výzva objaví.

Dotácia môže výrazne zlepšiť ekonomiku dobrého energetického projektu. Nemala by byť dôvodom na vznik zlého.

Súvisiace články

• First Electrocontinent Ever. Čo znamená nový plán EÚ pre naše firmy?
• Budúcnosť firemnej energetiky: 10 trendov z konferencie v Mníchove

Súvisiace témy

• Čo je Energy Management System (EMS)
• Batériové úložiská (BESS)
• Firemná fotovoltika
• Slovník energetických pojmov

Zdroje a poznámky

1. Európska komisia / Európska investičná banka / Modernisation Fund (2026) Joint press release: €2.5 billion of EU ETS revenues invested in cleaner energy systems in 11 EU countries, júl 2026. Dostupné z: modernisationfund.eu (stiahnuté: 10. augusta 2026). Údaje: 51 investícií, 11 krajín, ~2,5 mld €, 23,2 mld € od 2021, sumy pre ČR/RO/HU.
2. Európska komisia — Climate Action (2026) What are the ETS revenues used for?. Dostupné z: climate.ec.europa.eu (stiahnuté: 10. augusta 2026). Údaje: >43 mld € výnosov v 2025, ~24 mld € priamo štátom, >258 mld € od 2013.
3. Európska komisia (2026) Commission Staff Working Document SWD(2026) 197 — Evaluation on the operating rules of the Modernisation Fund. Dostupné z: data.consilium.europa.eu (stiahnuté: 10. augusta 2026). Údaje: ku koncu 2024 vyplatených konečným prijímateľom 11 % prostriedkov prevedených EIB (ČR 26 %, SK 4 %), ~1 % investícií dokončených; ČR mala celý objem indikatívne rozdelený; typické príčiny pomalej implementácie; podiely prioritnej podpory 37 % / 32 % / 27 %.
4. Environmentálny fond (2026) Výzva MoF – 8/2026: Energetická efektívnosť v podnikoch, 13. júla 2026. Dostupné z: envirofond.sk (stiahnuté: 10. augusta 2026). Alokácia 150 mil. € (z toho 120 mil. € pre priemyselnú výrobu); prvé kolo do 16. 10. 2026.

Čísla sú overené proti primárnym zdrojom (Európska komisia, EIB, Modernisation Fund, Environmentálny fond). Symptóm (4 % vs 26 %, nepredloženie návrhu) je doložený; príčina je pomenovaná ako súbeh dokumentovaných faktorov, nie ako jedna dokázaná príčina.